Možno niekedy máme pocit, že už nič nové sa neobjaví, ale potom nás opäť prekvapí nejaká novinka, ktorá nám obohatí a spríjemní život. Všedné a pre nás obyčajné každodennosti si neuvedomujeme a všetko berieme ako samozrejmosť. Vždy si to ale uvedomíme, ak nás osud vystaví akémukoľvek diskonfortu. Stačí sa len pozrieť do našej domácnosti, napríklad na kúpeľňu či toaletu, kde sa začína každé naše ráno. Prešli sme mnoho zdrojov, aby sme vám priniesli aspoň črepiny, z ktorých sa skladá mozaika poznania ľudskej hygieny.
Dnešné splachovacie toalety, ktoré sú dnes samozrejmosťou, majú svojich prapredkov z roku 1596, kedy sa uvádza vznik prvého splachovacieho záchodu, na ktorého spláchnutie sa používalo okolo 8 galónov vody, pričom galón je cca 30,28 litra, takže sa dá predpokladať, že si ho mohol dovoliť len málokto. Asi aj v dnešnej dobe by sa takéto zariadenie vzhľadom na množstvo vody veľmi neosvedčilo. Dokonca niektoré zdroje uvádzajú, že najstaršie vodné záchody pochádzali z Indie z druhého tisícročia pred naším letopočtom. Už vtedy boli pomerne moderné, mali dosky aj niečo ako kanalizáciu. Pod doštičkou bol kanálik, ktorým pretekala voda, odnášajúca všetko preč. Postupne sa toalety zdokonaľovali až dodnes, aj keď už v polovici 19. storočia sa dostávali do všeobecného povedomia a záujem o ne silnel.
Vráťme sa ale zmienkou na začiatok. Vlastne ten začiatok je rovnako starý, ako ľudstvo samo a každý si vie predstaviť, pretože sme niekedy pobývali v prírode, kde práve toalety neboli. Zaujímavejšie však je, že napríklad história vnútorných záchodov siaha až do roku 3000 pnl. Prvú kanalizáciu dokonca archeológovia objavili v údolí rieky Indu (dnešný Pakistan a India) aj v Mezopotámii.
O hygiene v stredoveku sa už vie viac. Síce to s ňou nebolo nijako slávne a dá sa povedať, že ľudia tej doby mali „väčšie súznenie s prírodou“, ale občas sa pri návšteve hradov aj my stretávame s privátmi. Mimochodom tento názov pochádza z latinčiny (locus privatus) čo je súkromné miesto. Hocikomu sa vybaví spomienka na školský výlet, kedy za všeobecného veselia popisoval sprievodca malý arkier s otvorom, umiestnený na krakorcoch a meniaci celý tvar stavby.
Kanalizácia v mestách v tom čase neexistovala, takže si každý vie predstaviť onen čas, ktorý bol pretkaný predovšetkým silným zápachom. Ľudia tej doby používali aj rôzne umývadlá, keramické nádoby, ktoré sa neskôr premenili na nočníky. Ich obsah ale tiež končil väčšinou na dlažbe pred domom. Mestá dokonca platili osoby, ktoré sa o splašky starali a vozili ich za hradby mesta. Niektoré toalety sa stavali aj na mostoch nad riekou, kde bolo zrejmé, kam exkrementy zmiznú.
V neskorších rokoch si ľudia stavali latríny alebo „kadibudky“. S tým tiež súvisí stavba vodovodov, kanalizácií mestských kúpeľov a podobne. Ľudia si začali uvedomovať, že zlá hygiena prináša okrem zápachu aj choroby, darilo sa všadeprítomným krysám, ale aj inej hávete, ako boli vši a blchy. Aj toto obdobie by vydalo nielen na samostatný článok, ale aj na niekoľko publikácií.
K hygiene neodmysliteľne patrí aj toaletný papier. Ten údajne pochádza z Číny zo šiesteho storočia a vyrábal sa z ryžovej slamy. V Európe bol však dostupný až oveľa neskôr. Internetové zdroje uvádzajú rok 1857 a do 30. rokov 20. storočia bol značne zdokonalený. Pred jeho nástupom sa používalo seno, tráva, alebo handry, alebo dokonca mach. Doba to bola neľahká, buďme radi, že dnes máme všetci nielen splachovacie toalety, ale toalety s plným komfortom, ako sú sprchovacie toalety či bidetovacie sedátka. Príďte si pozrieť tie najnovšie toalety do našich kúpeľňových štúdií.